Ma story - Colorful životik ep.2

4. března 2015 v 13:00 |  Ma Story - Colorful životik
Dnes si dáme pokračovanie príbehu Colorful životik, a dnešný diel bude už druhý.
K prvému dielu sa komentárom ešte nikto nevyjadril, ale aby vám tento druhý dával
zmysel mali by ste si ho prečítať TU!
Nastalo ráno..
Toto bolo doslova jedno z mojich najťažších rán v živote! A vlastne.. veď už je obed, som zvedavá čo mi povie Mamka na to že vstávam o 12:32. Vstala som z postele, dala na seba župan a vybrala sa do kúpeľne. V hlave ktorá mi išla vybuchnúť sa mi prehrávala len jedna myšlienka - Už nikdy nepijem! Nevedela som či túto bolesť spôsobil alkohol alebo extáza, a vlastne.. možno OBA! Umyla som si tvár, zuby, rozčesala som si vlasy a dala som si ich do vysokého copu. Viem že som vravela že sa osprchujem ráno, ale bola som totálne bezvládna. Vychádzala som z kúpelne a nazrela do spálne kde bola ešte neustlaná posteľ, udivilo ma to.. Je nedeľa, a ešte k tomu obed a rodičia stále nemajú ustlané? Prišla som k nim do obývačky, ležali na gauči a pozerali film, Mamka na mňa pozrela desivým pohľadom, stále bola naštvaná!
Čo je na raňajky? - opýtala som sa
Nejdeš raňajkovať, o chvíľu bude hotový obed. - odpovedala striktným hlasom.
Sklopila som uši a išla do mojej izby, rozvalila som sa na posteľ a ako prvý som do ruky zobrala telefón. Pozrela som sa na instagram, snapchat a nakoniec facebook. 3 neotvorené správy.. prvá od Ashtona, druhá od Quinceyho a tretia od nejakého neznámeho chlapca. Prstom som ťukla na jeho profilovú ikonku. Á! Veď to je ten "neznámy" čo ma oslovil, volá sa Theo. Sympaťák aj na profilovej fotke.. 372 lajkov, určite nejaký casanova čo strieda baby ako ponožky! Ale potešilo ma že ma oslovil, aspoň som spoznala novú partu, do ktorej postupom času možno zapadnem. A kým som si pozerala Ashtonov a Quinceyho profil tak ma napadlo že aj oni možno spadajú do tej kategórie. Na profilovkách samé komenty od báb..
Nesmiem robiť ukvapekné názory! - rázne som si povedala.
Po jednom večeri ich vôbec nepoznám, a nemlžem ich predsa súdiť podľa profilov na sociálnej sieti. Začala som si teda so všetkými písať. Najviac ma aj tak pobavila konverzácia s Theom.
Theo : ako som tak pozeral, parketová levica si
Ja : hahah, no už mi len chýba parketový lev
S každým s nich som trocha flirtovala, ale len tak nenápadne. (myslím že aj napriek tomu vedeli, o čo mi ide.)
Obeeeeed! - zaznel hlasný výkrik až z kuchyne. Pozviechala som sa z postele, vošla som do jedálne a neochotne som si sadla k jedálenskému stolu. Nedeľný obed ma opäť ničím neprekvapil, pizza. Možno vám to príde zvláštne, a pravdupovediac aj mne. Každú nedeľu máme pizzu, a v poslednej dobe jeme len fastfood, akoby sme žili v Amerike. Minule som to Mamke poznamenala, a len mi na to odvŕkla že mám jesť a byť ticho. Nuž dobre, nedbám. Jedla som obed, popri ňom som sa rozprávala s rodičmi a snažila sa trocha roztopiť ľady medzi mnou a Mamkou, jedným okom som pozerala telku ale aj napriek tomu som stíhala aktívne konverzovať. Dojedla som, pobrala zo stola taniere, naložila ich do myčky a opäť sa odkradla do môjho, ako tomu vraví celá rodina - DIGITÁLNEHO SVETA
V mojom svete to už začínala byť nuda, Quincey a Theo boli offline tak som si písala len s Ashtonom.
Ashton : ideš dnes večer?
Ja : kam?
Ashton : no, partia chodíme každú nedeľu na šluk.
Ja : dobre, prídem.
Ashton : ok, 18:50 pred tým včerajším barom.
Povedala som si, že do 17:00 budem mať kľud, vytriezviem, urobím si domáce úlohy, dám si sprchu a potom začnú prípravy. Všetko na to som splnila, dokonca som si stihla aj pospať. O 17:00 ma zobudilo hlasné pípanie budíka ktorý som si na túto hodinu nastavila. Ach, to bolo naozaj nepríjemné.. Akoby nestačilo že pri tejto škaredej zvučke vstávam každý deň v týždni! Začala som sa teda maľovať, a pripravovať na naše večerné stretnutie. Najväčší problém mi robil výber oblečenia. Chcela som zaujať a tak som sa rozhodla pre crop top a mierne roztrhané nohavice. Neskôr som si uvedomila že pod bundou outfit aj tak nevynikne.. a vlastne, budeme dnu alebo von? Hneď som sa informovala u Ashtona.
Ja : počúvam to budeme dnu alebo von?
Ashton : nepoviem, pre teba to ešte bude prekvapko, ale obleč si niečo teplé.
Došlo mi že budeme von, Ashton to "tajomstvo" veľmi neustrážil. Vybrala som si vyťahaný sveter a obtiahnuté džíny, proste veci pri ktorých mi nebude vadiť že budú páchnuť za cigaretami. Nechápem ktorá partia má zvyk chodiť v nedeľu večer fajčiť, to môžu predsa robiť hocikedy.
Bolo 18:34 tak som zopakovala to čo som urobila včera - vstala som zo stoličky zobrala peňaženku, kľúče, dala na seba bundua zabuchla dvere od bytu. Išla som rýchlym krokom aby som stihla prísť na čas. V ušiach mi hrali skladby Bonesa. Blížila som sa k miestu stretnutia a z diaľky mi už mávali Quincey s Methrem, s úsmevom som im na ich pozdrav odpovedala. Prišla som k nim, obaja ma objali a Quincey sa ma začal pýtať veci typu či šlukujem, či som už niekedy šlukovala a pod.
Jasné že hej! - odpovedala som mu, akoby bolo bežné že dievčatá v 16 rokoch fajčia. Asi do štyroch minút prišiel zvyšok partie, so všetkými som sa zvítala. Zamierili sme za bar, cestou všetci vraveli ako sa tešia, že už túto rutinu ťahajú takmer rok, a ďalšie veci ohľadom toho že nedeľa 18:50 je zvyk! Došli sme za bar a Methr začal liezť na rebrík ktorý viedol až na strechu. Preboha! To pôjdeme na strechu kvôli tomu aby sme si zapálili cigaretu?
Prečo neostaneme dole? Cigu si môžme dať aj tu! - znepokojene som povedala.
Hmm, asi preto že my nejdeme fajčiť cigarety a nechceme aby nás niekto tu dole zastihol s jointom. - premúdrelo povedala Lana ktorá už liezla za Methrom. Fakt paráda! V tejto partii som druhý deň a už skúšam ďalšiu drogu. Všetci už boli takmer hore, len ja som tam dole stála ako socha, nevedela som sa rozhodnúť či mám ísť s nimi alebo ostať tu dole. Veď o marihuane som toho už toľko počula! Je to návykové, môžu ma za to zatknúť.. Veď to by mi totálne pokazilo budúcnosť.
Nestoj tam a poď hore k náám! - zakričal z hora Quincey.
Nemusíš tak kričať, niekto to započuje. - odpovedala som.
To je jedno, poď! - opäť zakričal.
Som strachopúd? Pýtala som sa samej seba. Spomenula som si na citát, že výhra je prekonanie vlastného strachu. Je to síce risk, môže sa hocičo stať, ale prečo nie? Veď som mladá!
Začala som liezť po rebrine, hore to bolo naozaj krásne. Výhľad z 5 poschodovej budovy na ktorej sme sedeli už za tmy, hviezdy nám začínali žiariť nado hlavami. Sedeli sme tam, a užívali moment. Metrh vytiahol z vrecka sáčok v ktorom bola trocha marihuany a už ubalený joint. Podal ho Ashtonovi ktorý ho začal zapaľovať a šlukovať. Chvíľu ten dym v sebe držal, potom vyfúkol. Pozerala som na každého z nich, akou technikou to robí až dokým joint neprišiel ku mne.
Ja.. Ja som to ešte nikdy neskúšala. - povedala som, aby som sa nemusela hanbiť za to keby som to nejako divne použila.
Daj si to do úst, potiahni z toho, vdýchni to do pľuc, a chvíľu to v sebe drž.. počítaj trebárs do desať a potom vydýchni. - povedala Jenny. Pripomenula mi záchranárky ktoré v školách vysvetľujú postup pri prvej pomoci.
Zobrala som si teda join.
Dala som si ho do úst,
potiahla som si
vdýchla som to do pľuc
a zrazu.. Fúúú tak toto bol teda kašeľ.
Takto som nekašľala ani keď som mala zápal pľúc! - skomentovala som situáciu, a skúsila to druhý krát. Tento krát to vyšlo. Držala som to v sebe a poslušne napočítala do 10. Takto sme si asi tri krát všetci vystriedali jeden joint. Theo medzi tým pustil pesničku Palm Trees, ktorá sa k aktuálnej nálade perfektne hodila. Ležali sme na streche budovy, zhulení, a pozerali sa na oblohu. Lana a Jenny sa smiali ako o život a my ostatní sme tam len tak ležali, a mne vyhladlo.
Vy nieste hladní? - spýtavo som sa na nich pozrela. Lana a Jenny sa prestali smiať a pohľad mi opätovali.
Pri tráve si hladná furt, ale my v stave nezvykneme jesť. - odpovedal Methre.
Ooo, aké striktné pravidlá! - pomyslela som si. Ležala som Vedľa Thea ktorý mi začal rozprávať o jeho zážitkoch z detstva. Zvláštna téma, ale nech pokračuje keď má potrebu sa vyrozprávať.
Ešte si pamätám aj to, keď ma matka zobrala prvý krát do cirkusu. Vtedy ku mne ešte bola milá.. to sa ku mne vtedy správala ako ku anjelikovi. - vysvetľoval.
Teraz už nie? - opýtala som sa.
Jasné že nie, veď už niesom malý. - pokračoval. Ja som prikývla.
Do 21:49 mi rozprával o tom ako sa mu rozbil vzťah s otcom, a ako ho zverili do opatery nevlastnej sestre jeho matky. Jenny a Lana zatiaľ poskakovali po celej streche a smiali sa ako zhulené. Ale oni boli. Methre ležal so slúchadlami na ušiach, a za celý večer zo seba nevydal jedného slova! Quincey vedľa neho s mobilom v rukách. Ako som sa tak pozerala naokolo seba, povedala som si že už radšej pôjdem. Postavila som sa a začala som sa lúčiť. Quincey zodvihol pohľad od mobilu a opýtal sa či ma netreba ísť odprevadiť.
Nie, nie, ďakujem. - usmiala som sa.
Theo ma objal zo všetkých najsilnejšie as do ucha mi šepkal niečo v zmysle že mi ďakuje za to ako sa mi dnes mohol vyrozprývať a dúfam že už budem s ich partiou navždy, že som super baba a tak. Jednoznačne bol stále pod vplyvom. Po rebríku som dole zliezala skutočne nemotorne, asi dva krát sa mi stalo že som nohu položila mimo a takmer som spadla zo 7 metrovej výšky. Keď sa moja noha konečne dotkla pekvnej zeme, potešila som sa že som konečne v bezpečí. Rýchlym krokom som vykročila domov, asi o 22:28 som prišla domov a urobila to isté čo včerajší večer, a v podstate to isté čo každý večer až na to že tento bol s vedomím že mám konečne ľudí pri ktorých som rada a s ktorými sa nenudím.
ďakujem za prečítanie,
dúfam že sa vám tento diel páčil a určite odporúčam prečítať si predošlý!!! (TU)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Simix Simix | Web | 4. března 2015 v 18:49 | Reagovat

~Čaué~
Je to docela dlouhé, na blogové příběhy jsem spíš na kratší, ale přečtu si první ... abych si mohla přečíst i tento, ale nevím, jestli to stihnu už dnes :)

2 Simix Simix | Web | 4. března 2015 v 19:25 | Reagovat

O půl jedné jsem asi nikdy nestávala :D
Instagram mám také, ale snapchat ne :)
372 likes? Nechápu tyhle lidi :D
Je to hezký příběh, dobrý nápad :)
Ty máš zkušenosti s trávou a extází? :)
Těším se na další díl :)

3 xthoughts xthoughts | 4. března 2015 v 19:51 | Reagovat

[2]: Viem že je to dlhé ale tento príbeh chcem písať ešte dlho a každá časť je niečim výnimočná a snažím sa to opísať čo najlepšie. Takmer každú časť Jen vyskúša nejakú drogu, píšem o tom lebo sa pohybujem v komunite ľudí ktorí drogy berú. Viem ako sa pri tom správajú, a vidím ich aj keď droga prestane účinkovať. Zatiaľ som ešte nič neskúsila a ani neplánujem lebo som videla kamarátov absťák a týmm sa mi všetko zhnusilo.

4 Eli-Jassa Eli-Jassa | 4. března 2015 v 21:14 | Reagovat

Ähojky :) Beru tě do eSBéček :)

5 Simix Simix | Web | 5. března 2015 v 20:29 | Reagovat

[3]: Tak to jo :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama