Ma story - Colorful životik ep.6

11. března 2015 v 15:05 |  Ma Story - Colorful životik
Takže. Ešte pred tým ako sa pustíte do čítania dnešného článku, chcela by som Vám všetkým dať na vedomie, že do súťaže ktorú som usporiadala sa bohužiaľ pripojilo minimum ľudí - vlastne nikto.
ALE chcela by som sa neskutočne poďakovať za zdieľanie mojej súťaže na blogu SIMIX (môj AFF, určite si pozrite aj jej články (píše veľmi zaujímavé príbehy, také mystickejšie takže odporúčam prečítať))
Layout teda nebude pridelený nikomu, avšak dúfam že raz v budúcnosti, keď podobnú súťaž usporiadam, bude aspoň aký-taký záujem.
Schmatla som mobil, hodila som sa na posteľ, zakryla som sa dekou a začala pozerať na prijaté správy v messengeri.
Theo : doma si?
Theo : haloo
Ja : už áno :)
Asi po piatich minútach odpísal..
Theo : ako sa mas?
Ja : v pohode, ale stále mi je zle.
Theo : myslim ze kazdemu z nas, Lana vraj isla do nemocnice lol!!
Ja : prečo?! To jej bolo až tak zle?
Theo : hej, uz privela zvraciala vraj, alebo neviem jej sa pytaj
Ja : keď tak jej potom napíšem :). Čo robíš?
Theo : myslim na teba
Ja : :)
V bruchu ma pošteklili motýliky, zahasla som displej na mobile, trocha viac sa zavinula do deky a snažila som sa zaspať. Nedospala som noc. Naozaj málo spánku, ktorý by mi mohol chýbať. O necelé dve hodiny som sa zobudila. Teda.. zobudila ma triaška a potenie. Zopakovalo sa to čo sa stalo v nedeľu. Bola som akoby prikovaná k posteli, ale tentokrát som nohy cítila. Raz mi bolo teplo, raz zima, striedalo sa to. Až zrazu nastala asi desať-minútová zimnica. Triaslo ma akoby v izbe bolo -30°C! 7 minút utrpenia, a všetko akoby mávnutím prútika prestalo. Už sa mi ale bohužiaľ nedalo zaspať, vstala som z postele a vošla do jedálne, kde ma čakali raňajky. Začala som odjedať, ale žalúdok sa mi nejako priečil. Jasne mi dal najavo že raňajky by neboli to najlepšie čo teraz môžem urobiť. Zodvihla som tanier, a kráčala do kuchyne kde už Ocko varil obed.
Vonia to dobre. - povedala som zatiaľ čo som tanier nakladala do umývačky.
Ocko sa s úsmevom otočil.
Celá sobota už nebola ničím výnimočná, len som leňošila v posteli a chatovala s mojou láskou - THEOM
Nedeľa bola taktiež úplne obyčajným dňom, až na to že sme si zopakovali ich dlho zaužívanú rutinu - hulenie na streche.
Stretli sme sa o šiestej, no keď som tam dorazila, nikto nebol dole. Všetci mávali zo závratnej výšky. Aj ja som teda prešla za budovu a začala liezť po rebríku nahor. Vošla som na strechu kde ma už s otvorenou nárukou čakal Theo, ktorý ma objal tak silno až sa mi ťažo dýchalo, dal mi pri tom pusu na čelo. Počas nášho dlhočízneho objatia sa Jenny ktorá aj s ostatkom partie sedela o pár metrov ďalej otočila a milo sa usmiala. Theo ma zobral za ruku a spolu sme sa vybrali k nim. Sadli sme si k nim, a čakali kým k nám dorazí joint.
Ako dlho tu už ste? - opýtala som sa.
Neboj sa, nemeškáš. Asi len 5 minút. - odpovedal mi Ashton po tom čo si potiahol.
ďalší z pohodových večerov. Sedeli sme na streche, pri krásnom výhľade, a ešte lepšom počasí. Z Quinceyho mobilu hrala hudba a my sme sa nechali unášať jej tónmi. Bolo nám veselo, ale myslím že po pár šlukoch by bolo každému. Nebudem klamať, keď poviem že táto Nedeľa bola lepšia ako tá predošlá. Minulú nedeľu som sa v partii cítila nesvoja, no teraz som pri nich ako stály člen. (paradox je že som s nimi druhý týždeň xd)
3 hodiny čo sme boli na streche ubehli veľmi rýchlo, zdalo sa mi to ako jedna.. maximálne!
ak to nebude vadiť.. pomaly pôjdem - postavil sa Methr a kráčal k rebrine.
V pohodee! - všetci sme zakričali a zamávali mu.
Aj tak sme tam už nesedeli dlho.. po pol hodine sa všetci začali lúčiť a nakoniec som tam ostala iba ja. Ja a Theo. Usmial sa na mňa, a rukou mi dal vlasy za ucho.
Si krásna. - povedal s úsmevom na tvári.
Neodpovedala som. Nechcela som ďakovať, lebo si myslím pravý opak. Opäť sa usmial. Oči mu žiarili ako hviezdy na nočnej oblohe, ruku si zaboril medzi moje vlasy a nežne ma pobozkal. Odrazu sa odomňa odlepil, pozrel mi do očí.
Ľúbim ťa. - zašepkal.
Ako môžeš niekoho ľúbiť po dvoch dňoch? - zasmiala som sa.
Neviem.. ešte sa mi to nestalo. - povedal trocha sklamane. Myslím že čakal že emóciu mu opäťujem.
Pozerali sme na seba. Bezslova. Po chvíli sa po mne vrhol, pritlačil ma k podlahe stropu, a vášnivo ma bozkával. Možno mi chcel lásku dokázať, ale myslím že to sa dokazuje inak.
Naozaj ťa ľúbim. - povedal po tom ako sme skončili.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Simix Simix | Web | 11. března 2015 v 20:23 | Reagovat

~Čaué~
Jáj, děkuji, že jsi mě zmínila :)
Škoda, že se nikdo nezapojil, ale co se dá dělat :)
Zkus ještě nějaký ten týden počkat, než nasbíráš více návštěvníků. Máš moc hezký blog, zase tak dlouho to trvat nebude :)
Hodně navštěvuj blogy, čti jejich články a komentuj a oni se většinou podívají i k Tobě :) Jen taková rada pro větší sledovanost Tvého blogu :3

K příběhu ...
Podlaha stropu .. to zní zajímavě :)
Krásné. Jsme zvědavá, jak to mezi nimi  bude pokračovat. Jak v partě, tak jim dvěma :) Lana v nemocnici ... snad to nebude vážné, ale drogy mívají kruté následky. No nic, těším se na další díl :) AHoj :)

2 xthoughts xthoughts | 12. března 2015 v 19:07 | Reagovat

[1]: Nieje začo :) veď som sa tým chcela verejne poďakovať. Dúfam že pri ďalšej súťaži ktorú plánujem usporiadať bude viac návštevníkov, ale možno bola chyba v dizajne. :)
Podlaha stropu.. nuž ako inak som to mala nazvať? :D :D ďakujem :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama